Oficiálny folder ĽUDOVÍT FULLA – 120 rokov od narodenia akademického maliara Ľudovíta Fullu
Oficiálny folder obsahuje 1 ks 0 Euro Souvenir ĽUDOVÍT FULLA 2022-2 (sériové čísla 1 – 200) a 1 ks Gábrišovka 120 Korún československých ĽUDOVÍT FULLA (1902 – 1980).
Popis – Folder
Krajina: Slovensko
Rok vydania: 2022
Náklad: 200 ks (číslované 1 – 200)
Popis – 0 Euro Souvenir
Označenie: EEED 2022-2
Krajina: Slovensko
Rok vydania: 2022
Náklad: 5 000 ks
Popis – Gábrišovka 120 Korún československých ĽUDOVÍT FULLA (1902 – 1980)
Nominálna hodnota: | 120 Korún československých |
Dátum vydania: | apríl 2022 |
Rozmery: | 135 x 74 mm |
Náklad a číslovanie: | 850 ks (séria LF – 500 ks; anulát MG – 150 ks; séria MG určená do koncoročnej sady 2022 – 200 ks) |
Predná strana: | Ľudovít Fulla |
Zadná strana: | Galéria Ľudovíta Fullu |
Kto bol Ľudovít Fulla?
Ľudovít Fulla sa narodil 27. februára 1902 v Ružomberku a už od útleho veku bol fascinovaný maľbou a kresbou. Svoje štúdia započal na ružomberskom gymnáziu a neskôr prestúpil na Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne. Jeden rok navštevoval aj súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave. V roku 1922 odišiel študovať do metropolitnej Prahy na Umeleckopriemyselnú školu, kde si pod vedením prof. Arnošta Hofbauera a prof. Františka Kyselu osvojil princípy moderného umenia.
Po návrate na Slovensko pôsobil Fulla v rokoch 1929 až 1939 na novozaloženej Škole umeleckých remesiel v Bratislave. V tomto období, spolu so svojim priateľom Mikulášom Galandom, vydali prvý a vlastne jediný manifest moderného maliarstva na Slovensku s názvom Súkromné listy Fullu a Galandu. V štyroch číslach, ktoré vyšli v rokoch 1930 – 1932, sa pokúsili teoreticky formulovať svoju rýdzo modernistickú umeleckú koncepciu.
V roku 1937 udelili Ľudovítovi Fullovi na Svetovej výstave v Paríži cenu Grand Prix za obraz Pieseň a práca. Okrem toho získal v roku 1936 bronzovú medailu na Trienále v Miláne a v roku 1937 striebornú medailu v Paríži za avantgardné scénické návrhy pre Slovenské národné divadlo.
Po smrti svojho priateľa Galandu a po zrušení kozmopolitnej ŠÚR sa presťahoval do Martina, aby sa v roku 1949 opäť vrátil do Bratislavy kde pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení. V tomto období Fulla ilustruje Dobšinského Slovenské rozprávky (1952) a vzniká tak klasické dielo detskej literatúry, ktoré svojím významom prekročilo hranice Slovenska. Bratislavu definitívne opustil až v roku 1956 a usadil sa v Žiline, kde zriadil svoju súkromnú galériu. V 50. – 60. rokoch 20. storočia boli jeho diela a návrhy použité aj pri výstavbe československých pavilónov na EXPO 58 v Bruseli a EXPO 67 v Montreale.
V roku 1962 sa vrátil do rodného Ružomberka a o pár rokov neskôr bola v meste otvorená aj Galéria Ľudovíta Fullu, ktorá bola vybudovaná na základe darovacej zmluvy medzi Ľudovítom Fullom a štátom. Na jej základe maliar daroval štátu svoje dielo ako ucelenú zbierku exponátov, a štát sa zaviazal postaviť pre zbierku galériu s ateliérom a bytom, kde Fulla žil takmer do svojej smrti. Zomrel vo veku úctyhodných 78 rokov.